Pred 70 rokmi havarovala pri Levoči Dakota, nehoda slúžila propagande

Bratislava 17. januára (TASR) - V 50. rokoch minulého storočia boli diplomatické vzťahy medzi Československom a Spojenými štátmi americkými (USA) napäté. Československo, v ktorom po februári 1948 prevzali moc komunisti, patrilo do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu a v krajine prevládala protiamerická propaganda. Jej súčasťou sa stala aj tragická nehoda civilného lietadla Československých aerolínií (ČSA) Douglas DC-3, známeho ako Dakota, s označením OK-WDZ, ktoré sa zrútilo v Levočských vrchoch pri obci Torysky.

Pred 70 rokmi, v nedeľu 18. januára sa stala letecká havária, pri ktorej zahynulo 18 cestujúcich a štyria členovia posádky. Tragickú udalosť pripomína aj pomník s pamätnou tabuľou na mieste leteckého nešťastia.

Podľa Slavomíra Micháleka z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), v.v.i., ktorý o udalosti napísal štúdiu „Havária Dakoty ČSA z januára 1956 (Levočská letecká tragédia ako príklad československej protiamerickej propagandy v diplomatických dokumentoch)“, nehodu lietadla komunistický režim propagandisticky zneužil. Oficiálna správa ako príčinu havárie totiž uviedla zrážku lietadla s balónom, ktorý nad územie Československa dopravoval letáky s protikomunistickým obsahom.

Lietadlo malo 18. januára 1956 naplánovanú trasu Praha - Bratislava - Košice. Let sprevádzalo nepriaznivé počasie, pre ktoré stroj nemohol pristáť v Košiciach, presmerovali ho na letisko Poprad-Tatry. Už v ten istý deň dostal František Novák, náčelník Hlavnej správy civilného letectva (HSCL) v Prahe, správu od riaditeľa pražského letiska, že lietadlo nepristalo v Poprade. Nasledujúci deň Nováka informovali, že Dakota havarovala v blízkosti popradského letiska.

Nehoda si vyžiadala život 18 cestujúcich a štyroch členov posádky. Samotnú haváriu prežilo podľa svedectiev aspoň sedem ľudí, ale nedostupnosť terénu a zlé počasie spôsobili, že ich záchranári našli až po 12 hodinách, a tak prežili len štyria.

Náčelník HSCL informoval o tragédii ministra dopravy Františka Pospíšila, ktorý nariadil vytvorenie 10-člennej vyšetrovacej komisie. Na miesto nehody sa komisia dostavila už večer 19. januára 1956 a v nasledujúcich dňoch vykonala obhliadku trosiek lietadla, prieskum v priestore nehody, vypočula svedkov z radov miestneho obyvateľstva, personál pozemných služieb na letisku v Poprade a preživších cestujúcich, ktorí boli schopní vypovedať.

Komisia mapovala aj priebeh letu do momentu nehody. Podľa jej správy prebiehal spočiatku štandardne. V Bratislave však dostala posádka pokyn zmeniť miesto príletu na letisko Poprad-Tatry. Dakota priletela nad tatranské letisko o 14.41 hod. a začala riadený zostup.

Veža popradského letiska nasmerovala lietadlo nad Levočské vrchy, kde mala Dakota urobiť ľavotočivú zákrutu a vrátiť sa k letisku. Silný západný vietor, ktorý podľa záznamov meteorológov dosahoval rýchlosť až 100 kilometrov, však zaniesol lietadlo o jedenásť kilometrov ďalej nad dedinu Torysky. Posádka ešte stihla dokončiť zákrutu, ale lietadlo začalo prudko klesať a narazilo do svahu hory Škapová.

Michálek v štúdii uviedol, že podľa dnešných leteckých odborníkov nehodu spôsobila súhra viacerých faktorov - zlé počasie, chyby pilota a porucha výškomerov na Dakote. V dôsledku silného vetra prešlo lietadlo väčšiu vzdialenosť, aká mala byť pri otočke a následnom dosadnutí na pristávaciu dráhu. Komisia však za príčinu havárie určila balón s protikomunistickými letákmi, ktorého časti údajne našla v okolí havárie.

„Oficiálna verzia správy komisie HSCL, vypracovaná doslova expresne 31. januára 1956, mala v príčine nešťastnej levočskej tragédie jasno - spôsobil ju americký balón s nákladom protikomunistických letákov,“ uviedol Michálek v štúdii.

Balóny s protikomunistickými letákmi, vyletujúce z územia vtedajšej Nemeckej spolkovej republiky, neboli podľa neho v roku 1956 pre Československo novinkou. Ich vypúšťanie sa začalo už v roku 1951 a hlásila sa k nim súkromná americká organizácia Výbor pre slobodnú Európu (FEC, Free Europe Committee).

Protiamerickú diplomatickú ofenzívu naštartovalo Československo nótou adresovanou veľvyslanectvu USA v Prahe 24. februára 1956. Diplomatický výpad viedlo aj v ďalších líniách. Jedna mala široký priestor v domácej tlači, ďalšia súvisela s Organizáciou Spojených národov (OSN), kam tiež poslalo nótu generálnemu tajomníkovi.

Československo sa obrátilo aj na Medzinárodnú organizáciu pre civilné letectvo (ICAO) s cieľom obviniť USA za levočskú tragédiu a dosiahnuť zastavenie vysielania balónov s protikomunistickými letákmi. Ani v OSN a ani na pôde ICAO neuspelo.

Na prvú nótu Spojené štáty odpovedali prostredníctvom svojho veľvyslanectva v Prahe 10. apríla 1956, pričom obvinenie zrážky lietadla s balónom rázne odmietli. To napokon potvrdili aj archívne pramene, ktoré snahu československej komunistickej propagandy obviniť USA z havárie vyvrátili.

Poslednú nótu Československo poslalo Spojeným štátom 12. septembra 1958, ale v diplomatickom napokon spore neuspelo. Balóny FEC s protikomunistickými letákmi nad československé územie nalietavali ešte aj v roku 1960 a ani škody za haváriu Dakoty Spojené štáty neuhradili.

S Dakotou OK-WDZ je spojená aj udalosť jej únosu pilotom Miroslavom Slovákom, na linke z Prahy do Brna a Ostravy 23. marca 1953, ktorý plánoval útek do Anglicka. Počas preletu americkou zónou západného Nemecka dostal od amerických okupačných úradov pokyn, aby pristál na letisku vo Frankfurte nad Mohanom. Po mesiaci diplomatických rokovaní medzi Prahou a Washingtonom bola Dakota cez Berlín Československu vrátená. O únose píše Michálek v knihe Za hranicou sloboda 1948 - 1953 (Dakoty „slobody“ a vlak do Selbu), ktorá vyšla v roku 2013.